Za históriou do Kroměříža
Kromeříž je jedno z najatraktívnejších miest Moravy. Jeho dominanta Arcibiskupský zámok a záhrady je hlavným lákadlom pre návštevníkov.
Kromeříž je jedno z najatraktívnejších miest Moravy. Jeho dominanta Arcibiskupský zámok a záhradyje hlavným lákadlom pre návštevníkov aj z dôvodu, že od roku 1998 je zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Troška z histórie
Arcibiskupský zámok v Kroměříži patrí medzi popredné historické pamiatky na Morave. Bol majetkom olomouckých biskupov a arcibiskupov, ktorým slúžil ako reprezentačné sídlo. V roku 1110 kúpil trhovú osadu Kroměříž olomoucký biskup Jan II. (1104-1126) a od toho roku bola majetkom biskupstva (arcibiskupstva) olomouckého. V pol. 13. storočia biskup Bruno ze Schauenburgu (1245 -1281) povýšil Kroměříž na mesto (1261) a na mieste dnešného zámku dal postaviť gotický hrad, zaviedol manský správny systém a do Kroměříža situoval celú administratívnu správu biskupstva. Hrad bol za episkopátu Stanislava Thurza (1496 – 1554) prestavaný na renesančný zámok.
Pohromou pre mesto a zámok bola tridsaťročná vojna, v roku 1643 Kroměříž dobyli a zničili švédske vojská generála Torstensona. Obnovu Kroměříža a zámku začal biskup Karel z Lichtensteinu – Castelkorna (1665 – 1694), na základe projektov cisárskych dvorných architektov F. Lucheseho a G.P. Tencally bol zámok vystavaný do dnešnej podoby. V roku 1752 vypukol v meste požiar, ktorý zničil desiatky domov a značne poškodil 2. poschodie a interiér zámku. V rokoch 1848-1849 sa Arcibiskupský zámok stal dejiskom zasadania ústavodárneho ríšskeho snemu rakúskych národov. Zo stavebných úprav 20. storočia bola najvýznamnejšia rekonštrukcia zámockej veže (vež zapálili ustupujúce nemecké vojská v posledných dňoch druhej sv. vojny). V roku 1998 bol zámok a jeho záhrady zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Jednotlivé časti zámku boli v minulosti hierarchizované – prízemie bolo venované hospodárskym priestorom, do druhého podlažia boli sústredené reprezentačné priestory, tretie podlažie kládlo dôraz na biskupovu svetskú a úradnú moc.
Zámok je nielen unikátnym historickým objektom, ale tiež živým bádateľským centrom ukrývajúcim bohaté zbierky obrazov, kníh či hudby, ktoré majú korene v zberateľskej činnosti zámockých pánov už po niekoľko storočí.
Záhrady
Olomouckí arcibiskupi venovali nemalé prostriedky na zvelebenie svojho reprezentačného sídla a využívali pre jeho vybudovanie služby najprednejších umelcov, architektov a inžinierov svojej doby. Mnohí sa vyznačovali velkým záujmom pre záhradné umenie, ktoré bolo považované za vrcholnú umeleckú, filozofickú a technickú disciplínu. Práve tu sa zachovali dve jej vrcholné formy – formálny barokový Libosad reprezentovaný Kvetnou záhradou a Podzámocká záhrada ako bohatý, prírodne krajinársky park 19. storočia. Pre jedinečnosť oboch záhrad bol v roku 1998 komplex zapísaný od Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Od roku 2010 vzniká v Kromeříži unikátny projekt Národného centra záhradnej kultúry, ktorý si kladie za cieľ, popri obnove záhrad, vytvoriť metodické a vzdelávacie centrum pre oblasť obnovy a starostlivosti o historické záhrady v nadregionálnom meradle.
